Možno som už spomínala, že Francúza som si vždy predstavovala s baretkou a tenkými fúzikmi. Po pravde, v mojich predstavách mal aj tričko s modro-bielymi pásikmi, takže v konečnom dôsledku vyzeral viac ako gondolier, než ako Francúz, ale predstavivosti človek nerozkáže. Zato Francúzky, tie som si predstavovala ako polobohyne. Ak by som mala uviesť príklad, tak by to boli ženy, aké u nás na uliciach nevidno, niečo ako Dita von Teese alebo Carla Bruni. V skutočnosti sú však mladé Francúzky skôr ako matriošky - keď ju vidíte prvý raz v živote, je to niečo nové a zaujimavé. Stačí však vidieť jednu a viete, ako vyzerajú všetky ostatné; iba trochu upravíte rozmer. Od 155 do 165 cm. pokračovanie článku
V každej domácnosti sa nachádza trilión vecí, ktoré sa vôbec nepoužívajú. Počnúc steperom a činkami až po ten zázračný svadobný krišťáľ, ktorý má snáď úplne každý - na poličke, roky nedotknutý, ale s rešpektom obchádzaný. Podľa toho, aké haraburdy sa doma nachádzajú, sa dá celkom slušne odhadnúť povaha rodiny. Po nahromadení určitého množstva si ale asi každý vstúpi do svedomia a začne viac zhodnocovať, čo naozaj potrebuje a čo nie. Francúzi však potrebujú všetko a toho všetkého ešte k tomu potrebujú veľa. pokračovanie článku
Francúzi majú školský rok rozdelený na cykly: šesť týždňov škola, dva týždne prázdniny, šesť týždňov škola, dva týždne prázdniny... Semtam samozrejme nejaký ten štrajk alebo štátny sviatok. Všetci okolo mňa mali dojem, že tá krajina má stále voľno a teda bolo viac než dosť času priletieť na Vianoce domov. V sobotu pred Vianocami som sa mienila presunúť na Slovensko. Lenže znova padal sneh. pokračovanie článku
Raz som bola s mojou francúzskou rodinou na večeri v reštaurácii. V takej tej, kde vás presvedčia o tom, že síce ste najdôležitejším človekom na svete, ale aj tak potrebujete mať rezerváciu. Nikdy predtým som v takej reštaurácii nebola. Polievku podávali v kalištekoch na vajíčka. Čašník sa nás pýtal, či sa dnes máme dobre a či nám ten jeleň vyhovuje k našej momentálnej nálade. Šampanské sme síce nemali, ale keby sme mali, určite by ho servírovali v dámskych črievičkách. Bolo to naozaj nadmieru pôsobivé. Napriek tomu pre mňa zostali najväčším gastronomickým zážitkom školské obedy. pokračovanie článku
Staršia dcéra mojej francúzskej rodiny má 21 rokov a frajera z Normandie. Zoznámili sa cez hru Dofus, francúzsku verziu World of Warcraft. Majú spolu kocúra Linuxa, rybičky Pixel a Proxy. Sestra po dvoch rokoch utrpenia na fakulte biológie prešla na štúdium programovania, jej frajer naopak prešiel na biológiu po tom, čo ho ako jediného chalana v triede šikanovali na škole pre pôrodné asistentky. V Starcrafte sú zohratejší tím ako Mr and Ms Smith a sú obdobne rozkošní: „Miláčik, pozor na ľavú stranu, zabi ich, zabi ich!". Na jeden víkend sme všetci traja odložili počítače a išli na výlet do Rouenu. pokračovanie článku
Rada spím. Spánok je dokonalé zabíjanie času a zábava, ak má človek dosť živé podvedomie. Moje sny väčšinou stoja za to a tak spím, koľko môžem a môžem väčšinou cez víkend. Jedno nedeľné novembrové ráno počas môjho pobytu vo Francúzsku som však bola surovo a neokrôchane zobudená - lebo napadol sneh. Sneh padal disciplinovane ticho a ohľaduplne; zobudil ma krik sestier modelujúcich pod mojím oknom zo zasneženého Twinga kravu. Hneď potom mi prišli ukázať radostnú bielu novinu priamo pod perinu. pokračovanie článku
Ako Slovenka som v škole trochu vytŕčala z davu. Hlavne fyzicky, vďaka čomu si teraz celé mestečko plné nizučkých Frantíkov myslí, že všetci tam na východe majú aspoň meter osemdesiat. Potom napríklad aj tým, že som nemala plniace pero a bola som jediná, koho pohoršovalo, že medzi hodinami nie sú prestávky. Napriek tomu som si hovorila, že sú to len malé rozdiely, že si zvykám a zapadám. Ako absolútny vyvrheľ som sa zacítila až vtedy, keď som si prvý raz v škole na desiatu rozbalila rozmrvenú Milu, čo so mnou pricestovala zo Slovenska. pokračovanie článku
Pri jednej z dlhočizných francúzskych večerí sa ma raz akási rodinná návšteva spýtala, čím sú Francúzi vo svete známi. Alebo Francúzsko ako také. Čo sa bežnému človeku nasýtenému predsudkami vybaví, keď si má predstaviť Francúza. Pustila som sa menovať, čo si predstavím ja. Bagety, víno, žaby. Syr. Baretka, neochota hovoriť po anglicky. Štrajky. pokračovanie článku
Dva dni po mojom príchode do Francúzska som sa dozvedela, že celá moja rodina sú potápači. Takí tí naozajstní, v neopréne a s kyslíkovými bombami. Písali mi to hneď v prvom maili, ale myslela som, že som si to zle preložila. Bývajú predsa vo vnútrozemí, úplne v strede. Vraj ich je dosť, tých čo sa potápajú, a asi štyridsať ich príde zajtra k nám od siedmej ráno opekať ovcu. pokračovanie článku
Moji francúzski spolužiaci boli jediní mladí ľudia, okrem sestier v rodine, s ktorými som sa mala možnosť stretávať. Keďže školský deň vo Francúzsku trvá do piatej alebo šiestej večer, bola som s nimi častejšie ako s kýmkoľvek iným. pokračovanie článku
Ak niekto z vás niekedy býval u cudzej rodiny kvôli štúdiu v zahraničí, nepochybne zažil aj okamihy, kedy mal pocit, že niektorí jej členovia sú z inej planéty, ako je tá vaša. Vychádzať sa dá naučiť s každým, ale niekedy to nie je ľahké. V mojej francúzskej rodine bola tým najťažkším orieškom druhorodená dcéra. Spomienky z pobytu by neboli kompletné bez pohľadu do rodinného života, preto vám ako prvú z mojej prechodnej rodiny opíšem práve ju. pokračovanie článku
Necelý týždeň uplynul z môjho takmer ročného pobytu vo Francúzsku keď som mala zažiť svoju prvú skúsenosť s francúzskou školou. Svoju rodinu, z ktorej som mala na začiatku naozaj zmiešané pocity, som si nakoniec zaľúbila. Naopak, miestnu inštitúciu vzdelávania som nenávidela na konci svojho pobytu úplne rovnako ako na začiatku. pokračovanie článku
V treťom ročníku gymnázia som absolvovala jeden školský rok vo Francúzsku. V rodine a na vidieku. Keď som sa pýtala známych, ktorí boli podobne na rok preč, vždy zhrnuli svoj pobyt dvoma vetami. Svojou sériou o Francúzsku vám chcem podrobnejšie priblížiť pocity adolescenta na vrchole puberty, keď sa má vyrovnať so zmenou prostredia, inou rečou, novými ľuďmi a božským jedlom. pokračovanie článku
Študentka a potápač, čo do znepokojujúcej miery nerozumie politike
