Neseriózne o Francúzsku: Prvý deň v škole

Autor: Anita Schwartzová | 25.10.2011 o 22:40 | Karma článku: 14,20 | Prečítané:  2804x

Necelý týždeň uplynul z môjho takmer ročného pobytu vo Francúzsku keď som mala zažiť svoju prvú skúsenosť s francúzskou školou. Svoju rodinu, z ktorej som mala na začiatku naozaj zmiešané pocity, som si nakoniec zaľúbila. Naopak, miestnu inštitúciu vzdelávania som nenávidela na konci svojho pobytu úplne rovnako ako na začiatku.

Neviem, kedy sa išlo do školy prvý raz. Mám pocit, že to bol koniec týždňa. Už ten prvý deň mi mal napovedať niečo o francúzskom prístupe ku školskej dochádzke.

Všetci vieme, čo znamená prvý školský deň u nás. Formalita, ktorá trvá hodinku - dve, aj to len preto, lebo polka triedy nezvládne ranné vstávanie a treba na nich čakať. Ukážeme sa vzdelávacej inštitúcii, že sme prežili prázdniny a neprežúrovali sa k smrti a že aj napriek tomu, že na budúci rok maturujeme, sme so železným odhodlaním pripravení bojovať proti svedomitej príprave. Aj keď niekedy nie sme ukážkový kolektív, udalosť začiatku septembra kolektívne oplačeme v najbližšom reštauračnom zariadení, pretože nešťastie predsa spája.

Vo Francúzsku ma čakalo tvrdé prebudenie sa z východoeurópskeho sna. Slovenský lajdák sa mal naučiť disciplíne.

V prvej lavici, ako nováčik predstavený triede niekým z administratívy, som začula „vytiahnite si diáre". Keďže to predsa bol prvý deň školy, s obrovským sebavedomím som si vytiahla papier zložený na šesť častí zo zadného vrecka a chcela som hviezdiť, že mám pomôcky. Moja hrdosť sa premenila v prach keď ten zdrap zhliadla triedna. Doteraz mám pocit, že som v jej očiach zazrela ľútosť. Keďže moje vzdelávanie v škôlke zlyhalo na celej čiare, pero držím doteraz tragicky a ak vyviniem dostatočný tlak palcom, slabšie exempláre sa lámu. Stalo sa. Vtedy, keď som si pýtala pero od spolužiačky, som si všimla, že všetci majú peračníky. Všetci. Nikto s perom vo vrecku alebo pohodeným v taške ako slovenskí gympláci, každý má svoje a mnoho. Zvedavo som nakukla do jedného z peračníkov a prítomnosť lepidla mi zabezpečila pocit vyvrheľa na celý deň. Možno sú len hraví a cez prestávky robia koláže.

Každý si usilovne značil dátumy do diára. Maturita, prípravná maturita, ešte akési ďalšie maturity, vraj aby si na víkend predtým nič neplánovali a rezervovali ho štúdiu. Francúzi totiž vždy majú niečo naplánované. Milujú plánovať.

Ďalšia vec, ktorá ma ľadovo osprchovala, bolo trvanie školského dňa. Seriózny prístup a učenie sa už počas toho prvého. Treba predsa splniť program v osnovách a snažiť sa o to už od druhej hodiny ročníka. Tento prvý deň školského roka som bola v škole do piatej.

 

Večer, na konci dňa plného kultúrnych šokov, mi doma povedali, že si musím kúpiť diár. Vraj bez diára to nepôjde. Tak som si jeden kúpila a išla si robiť tú úlohu, čo mi úplne smrteľne vážne dali hneď v prvý deň školy - spracovať Voltairov životopis. Bola som chlácholivo pochválená za nádherný nadpis.

Posledný zápis z môjho diára datuje 12. októbra.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?