Neseriózne o Francúzsku: Rodinný koníček

Autor: Anita Schwartzová | 2.1.2012 o 17:43 | (upravené 3.1.2012 o 13:40) Karma článku: 13,96 | Prečítané:  2723x

Dva dni po mojom príchode do Francúzska som sa dozvedela, že celá moja rodina sú potápači. Takí tí naozajstní, v neopréne a s kyslíkovými bombami. Písali mi to hneď v prvom maili, ale myslela som, že som si to zle preložila. Bývajú predsa vo vnútrozemí, úplne v strede. Vraj ich je dosť, tých čo sa potápajú, a asi štyridsať ich príde zajtra k nám od siedmej ráno opekať ovcu.

Francúzi raňajkujú sladké. Croissanty, čokoládové chlebíčky, jogurty, džemy, briošky, magdalénky, cereálie. O slaných raňajkách hovoria ako o anglických a sú prístupné experimentálne maximálne na dovolenke. Doteraz si pamätám, ako na mňa raz pozerali, keď som na raňajky zhltla zohriatu pizzu z predošlého večera.

Zobudili ma o deviatej ráno hlasy na dvore pod mojím oknom. Piati alebo šiesti rodinní kamaráti-potápači opekali akési mne neznáme klobásky z vnútorností, jahňa sa už točilo nad ohňom. Zvyšných tridsať potápačov malo prísť až na obed. Zliezla som ešte v pyžame pozdraviť spoločnosť. Atmosféra podobná zabíjačke, len bez krvi, špiny a prasaťa. V podstate teda grilovačka. Ako správni gentlemani mladej dáme okamžite ponúkli, čo bolo. Som predsa nejaký východoeurópsky drevorubač, slušne vychovaný, neodmietnem. Ani som nezaváhala, na vnútornostnú klobásku som si bohato nakydala smotanu a zapila ponúknutým bielym vínom, ako to jedli ostatní.

Označili to za miestnu špecialitu. To by vysvetľovalo tie vnútornosti. Preto sú miestne špeciality vždy len miestne - nikde inde to nechcú žrať a domáci si zvykli. Vec nevídaná, že sa mladá baba nehrá na princezničku a nebojí sa mäsa. Tak som si získala srdcia potápačov a doteraz na to na spoločných akciách spomínajú. U nich je vraj u mladých móda hrať sa na buržoáznych a odmietať všetko mastné.

Pýtala som sa, čo robia takí potápači, keď nemajú more. „Trénujeme v bazéne," povedal mi smrteľne vážne Thierry. „Nikedy iba plávame s plutvami a šnorchlom, inokedy s celou výstrojou," čoho som sa stala svedkom hneď, ako to bolo možné. Tento rok sme mali z dcér chodiť len ja a Solène, ale tá od účasti upustila, lebo sa musí veľa veľa učit, maturantka.

Každý potápač je pokrstený s jedným inštruktorom, ktorý mu navlečie výstroj a vodí ho niekoľko minút pod vodou. V tom bazéne. Ak sa mu to páči, môže pokračovať v klube ďalej. Ja som mala asi tri mesiace pocit, že sa nevyhnutne každú chvíľu utopím, tak som sa teda rozhodla pokračovať.

 

Rok na plavárni ma mal pripraviť teoreticky aj prakticky na skúšku potápača s jednou hviezdičkou CMAS a hlavne na potápanie sa v mori na začiatku júna. A tak som rok chodila každý piatok o ôsmej na plaváreň počítať kachličky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Hotel v Taliansku zasypala lavína, záchranári vytiahli prvého mŕtveho

Lavínu pravdepodobne spôsobilo zemetrasenie.

KULTÚRA

Michal Havran: Keby som mal dnes osemnásť, bol by som zúrivým ateistom

Zo žartu sa nazýva salónnym teológom.

KOMENTÁRE

Migranti! Psssst! A nesiahajte na Snehulienku

V Moskve vydali príručku pre imigrantov ako sa majú v Rusku správať.


Už ste čítali?