Neseriózne o Francúzsku: Štrajky

Autor: Anita Schwartzová | 7.1.2012 o 20:03 | Karma článku: 15,02 | Prečítané:  2842x

Pri jednej z dlhočizných francúzskych večerí sa ma raz akási rodinná návšteva spýtala, čím sú Francúzi vo svete známi. Alebo Francúzsko ako také. Čo sa bežnému človeku nasýtenému predsudkami vybaví, keď si má predstaviť Francúza. Pustila som sa menovať, čo si predstavím ja. Bagety, víno, žaby. Syr. Baretka, neochota hovoriť po anglicky. Štrajky.

 Anita Schwartzová

Pravda je asi niekde v strede: Bagety sme mali naozaj denne a ku všetkému. Žaby boli, na moje obrovské sklamanie, iba v čínskej reštaurácii. Víno sa ma snažili naučiť piť už od začiatku, ale keď som im pol roka vždy tie najlepšie archívne kusy po precítenej degustácii zhodnotila ako „jednoducho víno", prestali sa snažiť - zbytočne je dávať perly sviniam. Snahu prebudiť vo mne vášeň k páchnucim syrom nanešťastie nevzdali - do konca pobytu sme sa spoločnými silami pokúšali o kozí. Baretku som videla maximálne raz, tak to asi nebude pravda, neochotu rozprávať anglicky by som po kontakte s francúzskou výslovnosťou angličtiny nazvala skôr ohľaduplnosťou a prejavom dobrej vôle. A tie štrajky...

Počas prvých dvoch mesiacov som štrajk zažila trikrát. Stále ten istý, len občas bolo treba medzi jednotlivými demonštráciami zájsť aj do roboty a tak sa im to natiahlo. Francúzi vtedy štrajkovali kvôli posunutiu vekovej hranice potrebnej na odchod do dôchodku, ale veľa užitočného mi o tom nepovedali. Položila som otázku, prečo štrajkujú až teraz, keď vraj zákon o tejto veci bol odsúhlasený už niekedy cez prázdniny. „Lebo boli prázdniny! Vtedy dovolenkujeme, kto by štrajkoval," odpovedal mi s úsmevom otec rodiny. Čo som ale nevedela bolo, že štrajkovať môžete aj nechodením do školy.

Školským autobusom sa pri vjazde na parkovisko ozvalo obrovské jasanie, keď všetci zbadali situáciu pred vchodom. Brána bola zablokovaná. Na bráne sedeli rozhnevaní gymnazisti, lebo ich sa dôchodkový vek týka najviac. Vykrikovali, mávali plagátmi a spievali pár chytľavých pesničiek o Sarkozym. Museli si celkom slušne privstať, keď mali čas dovliecť pred školu aspoň desať smetiakov. Nikdy som sa nedozvedela, kto ich potom roznášal naspäť k domom. Policajti sa prizerali, riaditeľ usmiato telefonoval a boli prázdniny.

Na druhý deň bola situácia podobná. Stále rovnako veľa smetiakov, rovnako veľa nápisov, len riaditeľ už nebol taký spokojný ako predtým a odpílil im visiaci zámok, ktorým chceli vchodovú bránu zavrieť. Učitelia obiehali skupinky a hovorili im, že vyučovanie pokračuje, treba sa naň len dostať slalomom medzi smetiakmi. Keďže je proti môjmu presvedčeniu prebíjať sa do školy, prázdniny pokračovali.

Tretí deň už to takzvané štrajkovanie neverili naozaj nikomu a nahnali nás do školy. Riaditeľ mal však podľa všetkého veľmi jasný postoj k dôchodkovému problému, lebo poskytol dva školské autobusy, aby tie najzapálenejšie štrajkovacie živly išli reprezentovať školu na pochod do Orléans.

 

Štrajk vo väčších mestách pokračoval zaujímavejšie a divokejšie, ale to som ja nezažila. Určite ste vtedy počuli o barikádach v rafinérii, klasickom podpaľovaní áut a rozbíjaní výkladov. Mama mi niekoľkokrát zhrozene volala, či som v tej údajnej apokalypse prežila ďalší deň. A u nás sa pritom iba blicovalo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?