Neseriózne o Francúzsku: Francúzi a neexistujúca desiata

Autor: Anita Schwartzová | 13.1.2012 o 17:23 | Karma článku: 18,17 | Prečítané:  3945x

Ako Slovenka som v škole trochu vytŕčala z davu. Hlavne fyzicky, vďaka čomu si teraz celé mestečko plné nizučkých Frantíkov myslí, že všetci tam na východe majú aspoň meter osemdesiat. Potom napríklad aj tým, že som nemala plniace pero a bola som jediná, koho pohoršovalo, že medzi hodinami nie sú prestávky. Napriek tomu som si hovorila, že sú to len malé rozdiely, že si zvykám a zapadám. Ako absolútny vyvrheľ som sa zacítila až vtedy, keď som si prvý raz v škole na desiatu rozbalila rozmrvenú Milu, čo so mnou pricestovala zo Slovenska.

Francúzi nedesiatujú. Francúzi totiž so všetkou serióznosťou bojujú proti obezite. Prvá - teoretická - časť boja proti obezite pozostáva z upozornení v každej reklame na jedlo. Informujú o tom, aké je jedenie počas dňa zlé. Myslia tým, že za nič na svete nemôžete jesť medzi tými troma obrovskými jedlami za deň, ktoré sú zdravé. Pocítila som, že reklamné kampane naozaj fungujú: keď som si dovolila niečo zajesť po návrate zo školy, z večne prázdneho domu sa vždy s vrznutím chladničky vynoril okrem mačiek aj niekto, kto zhodnotil závažnosť môjho prehrešku. Podľa ich predstáv som mala od obedu v škole čakať do zdravej štvorchodovej večere o ôsmej večer. Neostalo mi iné, ako sa prispôsobiť a začať tú chladničku otvárať o niečo tichšie.

Druhá - praktická - časť tohto boja proti obezite sa v školách prejavuje zrušením bufetu, nedesiatovaním, neolovrantovaním a fajčením. Prestávka je doobeda len jedna a vtedy treba fajčiť, pretože kampane o škodlivosti fajčenia sú menej výrazné ako tie o škodlivosti rožka pred obedom. No a keď sa fajčí, tak sa nezaháľa, ale fajčí. Jesť nie je kedy a zapíjať dym, to sa nerobí už z presvedčenia. Dopočula som sa, že piť veľa tekutín aj tak unavuje organizmus. Radím vám, ak si chcete užiť trochu komédie, postavte pred Francúza pollitrové pivo (alebo Kofolu) a sledujte to zdesenie, že by do seba mal dostať pol litra tekutín naraz.

Pôvodne som si myslela, že som jediná, kto nie je zvyknutý od raňajok do obeda držať pôst. Spolužiačky, čo už od tretej hodiny prosili jedna druhú aspoň o keksík, ma presvedčili, že zďaleka nie. Lenže nebolo od koho pýtať, nikto nič nemal. Keď chcel byť nejaký mladý muž hrdinom ženských sŕdc, ukradol z jedálne pár kusov bagiet a rozdal ich hladným slečnám - ktoré si, na rozdiel od desiatujúcich barbarov, udržia postavičku ako lusk.

Na Slovensku má, aspoň u nás v triede, desiatovanie svoju kultúru. Utužuje kolektív: vymieňame, koštujeme cudzie, odhryzávame zákerne polku z ponúknutého. Nevinne predstierame, že nevieme ako chutí Horalka a žiadame ochutnávku. V našom kúte v zadných laviciach sú najobľúbenejšie parižáky alebo kombinácia horčica, cibuľa, slanina. Neviem, či má tá slanina blahodarnejší vplyv na postavu ako francúzske foie gras, no nielen, že neskuvíňame v škole od hladu, ale rozhodne ani nie sme širší ako Francúzi. Nech sú Francúzi za svoju kuchyňu pokojne zapísaní v UNESCU, za nenahraditeľnosť poctivých lepeňákov sa budem biť ďalej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?