Náš francúzsky lektor raz na hodine porovnával, čo sa páči u nás a čo v Paríži. Odpozoroval, že na Slovensku je atraktívna extrémna mužnosť - chlap, čo vyzerá, že holými rukami vykorení dub a na obed zožerie polku kravy. Niekoľkokrát zhodnotil, že u nás je vďaka tomu za homosexuála, zatiaľ čo v Paríži by aj so svojimi štyridsiatimi kilami lámal ženské srdcia. Rovnako nešetril ani ženskú krásu. Typ, čo u nás letí, šetrne označil ako „dievča z východu", zatiaľ čo u nich, v Paríži, by sa po nej otočili maximálne tak so záujmom pozrieť sa, čo za opachu to tam kráča. Vraj u nich letia tie prirodzené.
To, že vo Francúzsku letí „prirodzená krása", sme si všimli už pred troma rokmi na výmene v Lyone. Už vtedy sme si všimli aj to, že Francúzky očividne svedomito sledujú módne trendy, pretože prirodzene chce vyzerať úplne každá. Podľa rovnakého mustra. Z mojich spolužiakov strávilo vo Francúzsku pol roka a viac hneď niekoľko ľudí a preto sme dali hlavy dohromady a vypracovali návod na rozpoznanie bežnej francúzskej slečny vo svete.
Všetci dobre vieme, že dievčatá chodia ešte aj na toaletu aspoň vo dvojici. Francúzky preto v zahraničí nájdete taktiež minimálne štyri pospolu, čo len poslúži našim zámerom. Poznávacie indície sú tak širokospektrálnejšie aplikovateľné a výsledky preto vierohodnejšie. Ak má vaša vyhliednutá skupinka hnedé vlasy, pravdepodobne ste na dobrej stope. Trend prirodzenosti zakazuje farbiť vlasy a preto je hnedá alebo myšacia poznávacím znamením slečny z krajiny galského kohúta. Prirodzených blondín veľa nemajú, preto skupiny s blondínami môžete vylúčiť okamžite, lebo šanca, že by ste stretli práve tú jednu z desiatich, je minimálna. Úprimne ma prekvapilo, že už od spomínanej návštevy v Lyone frčia ofiny nabok a že podľa všetkého frčia dodnes. Rovnako ma šokovalo, čo všetko je možné pretransformovať na ofinu - móda sa vracia a keď mohli kedysi fungovať legendárne prehadzovačky, nie je problém na čelo nalepiť a zostrihať pokojne aj vlasy z temena, keď potom budete viac trendy. Náušnice minimálnej veľkosti, ideálne žiadne, aby nepokazili prirodzený výzor.
Ďalším spoznávacím znamením sú farby kabátov alebo bundičiek. Čierna, sivá, hnedá. Tie odvážnejšie si vyhodia z kopýtka tmavomodrou, v Krakove pod Wawelom bola dokonca vo francúzskej skupinke zhliadnutá exhibicionistka vo fialovej. Na nohách zásadne baleríny alebo mokasíny. Keď vo Francúzsku snežilo, spolužiačka sa triasla vonku v svetríku a balerínach. Na otázku, prečo si nedala niečo teplejšie, mi povedala, že by to bolo škaredé a že v podstate iné ani nemá. Mama mojej francúzskej rodiny ma obdobne dorazila, keď dva dni pred Silvestrom celý deň chodila uzimená po Bratislave v mokasínkach. Deň dopredu sme sa síce dohodli, že sa pôjdeme na Hviezdoslavovom korčuľovať, ale obuť si ponožky a nie silónkové ťapky, to už by bolo tak na stratu národnej identity.
Ak ste dievča, určite vám aspoň desaťkrát za život niekto povedal, že nemáte sedieť na zemi, lebo už niky nebudete mať deti. V prípade, že vaši rodičia alebo babičky nemali sklony dramatizovať, povedali len, že jednoducho prechladnete. V puberte ste teda zagúľali očami a podložili si zadok svetrom, dnes už si dávate pozor na studené schody a lavičky aj bez upozornenia. Francúzky podľa všetkého ale nikdy takto nestrašili. Je jedno, či ide o trávnatú plochu, chodník alebo supermarket. Pokiaľ sa po tom dá chodiť, dá sa na tom aj sedieť. Francúz si lofne na prvú vec, čo mu príde pod nohy. Lavička, na ktorej sedia tri najpriebojnejšie, je potom "poobsadávaná" zo všetkých strán ostatnými členkami skupiny rôzne v prachu po zemi. Ak ste našli skupinku hnedovlasých slečien sediacich na dlážke, v tmavých a zemito nevýrazných (ne)farbách, ktorým je asi zima, lebo majú v decembri dve tenké vrstvy s výstrihom, pravdepodobne ste narazili na Francúzky. Ak pri tom desiatujú alebo fajčia, môžete sa ich rovno opýtať comment ça va.
Minulý týždeň som so svojou slovenskou, ale francúzsky bilingválnou triedou absolvovala exkurziu v Poľsku. Tri dni bez prestávky sme aplikovali vyššie menované poznávacie znaky a ani raz sme nepochybili. Len jediný raz sa nás učitelia snažili zneistiť, keď tvrdili, že začuli francúzštinu zo skupinky s dvoma blondínami, jednou ružovou páperovou bundou, čiapkou v tvare králika a bielymi nohavicami v tvare mechu. Anglicky hovoriaci sprievodca bol však ďalšou jednoznačnou indíciou, že o Francúzov nepôjde ani náhodou. Nakoniec sa zo skupiny vykľuli nórski študenti a identifikovateľnosť francúzskych dievčat zostala na dovtedajších 100 percentách.
Slečny, tak snáď radšej trochu východnejšie, naž ako vajce vajcu.
